Spomienka na Deň nespravodlivo stíhaných
Deň nespravodlivo stíhaných si podľa informácií od Petra Sandtnera Konfederácia politických väzňov Slovenska pripomenula s oneskorením 13. 5. 2020 v kapucínskom kláštore v Pezinku formou videozáznamu neverejnej pietnej spomienky za dodržania bezpečnostných predpisov (rúška, odstup, bez účasti verejnosti – KPVS dala hneď na začiatku epidémie vyrobiť rúška so svojim logom pre politických väzňov, ktoré im boli rozposlané). Začala sa zapálením sviečky k pamätnej tabuli na internačný kláštor, ktorá bola odhalená v roku 2001 (kvôli rekonštrukcii kláštora je dočasne odinštalovaná). Príhovory predniesli: predseda Oblastnej organizácie KPVS Pezinok, syn politického väzňa Michala Matiašovského a synovec väzneného kapucína Vojtecha Rajnera František Matiašovský, podpredseda Oblastnej organizácie KPVS Pezinok a účastník vzbury na obranu rehoľníkov v Pezinku z roku 1950 Stanislav Pátek, posledný žijúci bývalý príslušník PTP (pomocných technických práporov) z Pezinka Stanislav Demovič, podpredseda KPVS a bývalý politický väzeň Branislav Borovský a kňaz-kapucín a bývalý politický väzeň Tomáš Konc. B. Borovský a T. Konc si zároveň pripomenuli 35. výročie svojho súdneho procesu za prenášanie náboženskej literatúry cez hranice.
V noci z 13. na 14. apríla 1950 bola z kláštorov vyvezená prvá časť rehoľníkov (druhá časť v noci z 3. na 4. mája 1950). Sústredení boli v tzv. centralizačných kláštoroch a v tzv. internačnom kláštore pre predstavených a tzv. reakčných rehoľníkov, ktorí bol umiestnený v kapucínskom kláštore v Pezinku. Po presťahovaní internačného kláštora do Báču bol v Pezinku preškoľovací kláštor pre mladých rehoľníkov, internačný kláštor pre diecéznych kňazov (istý čas pre gréckokatolíckych kňazov), sústreďovací kláštor pre rehoľné sestry, vyvezené z nemocníc a napokon charitný domov pre starých a chorých kňazov, ktorý mal ešte dlho charakter internačného kláštora.
Video od Mateja Brauna z pietnej spomienky tu: