Peter Konečný – IMPRESIE – cyklus výstav fotografií
Peter Konečný – IMPRESIE, tak sa volá cyklus výstav, ktorý pripravil fotograf Peter Konečný v spolupráci s kurátorom Mariánom Pauerom. Cyklus sa začne 24. 3. 2020 v budove Bravo Kasární Kulturpark v Košiciach a vyvrcholí v bratislavskej Galérii ABC.
Fotograf Peter Konečný je už niekoľko rokov udomácnený v prostredí umeleckej fotografie. Záujem o jeho tvorbu začal kulminovať po spolupráci na kampani Zuzany Čaputovej. Táto vyvrcholila tým, že sa jeho portrét stal predlohou prezidentskej známky.
Autorovi momentálne prebieha viacero výstav. Tú aktuálnu asi najviac vystihujú slová kurátora: „Konečný sa vracia cez štvorcový formát k začiatkom fotografie. K časom, keď sa fotografia inšpirovala výtvarným umením, keď ešte len začala hľadať svoje miesto pod slnkom. Hlási sa k ére, keď brilantnosť bola náhodou, ale čistá kompozícia základným predpokladom.“
Peter Konečný dodáva: „Košice, ich centrum a špeciálne Kasárne Kulturpark ma očarili. Keď som tam pred rokmi fotil koncert Sisy Michalidesovej netušil som, že sa tam raz vrátim za takýchto krásnych okolností. V živote ma postihlo to najväčšie šťastie. Stretol som sa s nezištnou pomocou úžasných ľudí.
- 3. – 17. 4 KASÁRNE KULTURPARK, Kukučínova 2, Košice
- 11. – 13. 12. Galéria ABC, Baštová 6/B, Bratislava
Texty z katalógu výstavy:
Pre fotografickú tvorbu hudobníka, básnika a fotografa Petra Konečného je ťažké hľadať žánrové ukotvenie, o čom svedčia aj víťazstvá vo viacerých súťažiach, často doslova protichodného zamerania. Autor sa sám považuje predovšetkým za portrétistu. O oprávnenosti tohto tvrdenia svedčí vysoko hodnotená spolupráca so Zuzanou Čaputovou, ktorá vyvrcholila portrétom na „prezidentskej známke“. Blízky vzťah k portrétu je zreteľne badateľný aj na jeho koncertných fotografiách. V každej časti jeho tvorby je však vždy vidieť jednoznačný rukopis. Rovnako pozoruhodná je napríklad aj jeho abstraktná fotografia, často dotvárajúca architektúru budov alebo bytový dizajn. V aktuálnom projekte IMPRESIE sa Konečný vracia cez štvorcový formát k začiatkom fotografie. K časom, keď sa fotografia inšpirovala výtvarným umením, keď ešte len začala hľadať svoje miesto pod slnkom. Hlási sa k ére, keď brilantnosť bola náhodou, ale čistá kompozícia základným predpokladom. Rovnomenná výstavná kolekcia jeho fotografií je koncipovaná v troch rovinách: ako putovanie reálnym svetom, spomienkami a časom. Ako príbeh presnívaný s otvorenými očami. Aby sa divák ľahšie zorientoval, autor ho uvedie do krajiny. Vstúpi do súčasných mestských reálií, v ktorých konfrontuje exteriéry (architektúru a prírodné motívy vnímané v rámci výstavy IMPRESIE básnickými očami) s interiérovými objektmi (od súkromných obytných priestorov jednotlivca po rozľahlé spoločenské sektory obchodných centier, kde sa v mori reklám, zvýrazňujúcich túžbu po výnimočnosti, všetko napokon rozplýva v každodennej všednosti). Konečný výtvarne presvedčivo zobrazuje reálny svet dnešných dní. V putovaní spomienkami čarokrásne pripomína slnečné dni, ale nevyhýba sa ani čiernym dňom a rokom človečenskej histórie (v hutnej skratke pripomína koncentračný tábor, v ktorom nezmyselne vyhasli tisícky životov nevinných ľudí), s nadhľadom a zmyslom pre humor citlivo pranieruje túžbu po mamone (dvojica snímok: rozbité autá a vtipná kompozícia We Go Together Like Salt & Pepper…). Niečo ako Gold nad zlato, ak mi rozumiete. Putovanie časom sa završuje záverečnými snímkami. Rozostrená fotografia budíka evokuje relatívnosť času, a tak relativizuje sekvencie i celý príbeh. Snímky sú zaraďované tak, aby v jednotlivých častiach príbehu boli dvojice v kontrapunkte (svetelnom či obsahovom) alebo v harmónii, aby výstavná kolekcia pulzovala v určitom rytme, aby nevzniklo monotónne rozprávanie síce v zaujímavých, ale navzájom nekomunikujúcich obrazoch. Aby mal divák pri odchode z výstavy pocit: To je život videný očami básnika. Reálny svet v obrazoch spomienok a relatívneho času. Obrazová esej.
Kurátor: PhDr. Marián Pauer, ESFIAP
Majster slova, hudby i fotografie. A manažér. Komplexná umelecká osobnosť súčasnej doby uvedomujúca si a preukazne prežívajúca aj bolestivo prozaické a sivé stránky života – človek. Azda ašpirant na čestný doktorát za komunikáciu, pretože, či už ide o spoluautorstvo v projektoch Veľkí herci malým deťom, pôsobenie v kapelách Stará jedáleň či Také oné, zbierku básní Krátky príbeh o láske, prezidentskú fotografiu, hru na kontrabas v jazzovom klube alebo bigbande, excelentne komunikuje. Emócie vyvoláva v celej škále publika od (najnáročnejších) detí po náročného diváka, poslucháča či čitateľa, nepodceňuje však svojho príjemcu, nerobí za neho závery. Márius Kopcsay o Konečného poetickej tvorbe povedal, že je ako skratka. Petrove diela sú skutočne ako esencia. Stačí kvapka – sloha či fotografia, na vyvolanie búrky emócií a prúdu myšlienok. Nepotrebuje klišé na odovzdanie náročného obsahu často až chirurgicky presným a minimalistickým spôsobom, niekedy však „uväzní“ okamih, ku ktorému si každý musí nitky dopliesť sám.
Stanislava Ondrovičová